Ak máme vnímať vyjadrenia vrcholných amerických politických predstaviteľov ako bernú mincu, platí, že Spojené štáty majú po približne piatich rokoch od smrti Georgea Floyda ďalšieho veľkého novodobého mučeníka, Charlieho Kirka.
V súvislosti s prvým menovaným tento odvážny pojem použila napríklad vtedajšia predsedníčka dolnej komory amerického Kongresu Nancy Pelosiová, pri Kirkovi zas po ňom cez uplynulý víkend siahol rovno prezident Donald Trump.
Hoci možno medzi násilnými úmrtiami oboch týchto mužov nájsť určité paralely, zatiaľ sa javí, že tragické incidenty mali viac odlišností ako podobností.
Floyd totiž na rozdiel od Kirka nebol verejne známou osobou, nezabil ho radový občan, ale policajt, nezomrel po plánovanom čine, nebol bezúhonným občanom, páchateľ a obeť boli v jeho prípade príslušníkmi odlišnej rasy a podobne.
Obrovská emócia, ktorá vzplanula v roku 2020 a teraz v roku 2025 medzi americkou verejnosťou však dovoľuje hodiť obe situácie do jedného koša. Čo z ich porovnania vyplýva?
Bez preháňania hlavne to, že konzervatívna pravica má nad progresívnou ľavicou za veľkou mlákou značnú morálnu prevahu.
Nehovoríme to so zreteľom na účelovo vybrané skutočnosti, ale pri pohľade na masy zložené zo státisícov až miliónov ľudí v uliciach amerických miest, na celkovú politickú atmosféru a na postoje lídrov zainteresovaných hnutí.
.jpg&w=1200&q=75)
Diskusia k článku
3Knieza Myskin
Pred 6 dňami
naozaj vystizne napisane
Baronka
Pred 6 dňami
To, čo povedala Erika Kirková, bolo ohromujúce. Povedať, že odpúšťa vrahovi svojho manžela, je nad ľudské sily. Len Boh môže dať silu povedať niečo také.
seph
Pred 5 dňami
"...relativizovať v tom duchu, že obe strany názorového spektra si v podstate nemajú čo vyčítať. Neplatí to." - presne! Správanie vieme vzájomne pomeriavať, jedno voči druhému, a hierarchicky usporiadať vzhľadom na ideál. Nie je všetko rovnaké v duchu relativizmu, pretože máme spoločný prirodzený common sense - pre neznabohov evolučne vybalansovaný, pre teistov daný Stvoriteľom