V Bratislave sa opäť koná dúhový Pride. A keďže „komunita” má stále nejednoznačný vzťah k normalizácii sexuálnych deviácií, zasa prichádza na pretras aj fetišistická sekcia LGBTQ+.

O tom, že aj na Slovensku sa čoraz viac v mene „rozmanitosti” normalizujú nezdravé sexuálne praktiky ako sadomasochizmus či sexuálny fetišizmus, alebo dokonca úchylky ako sexuálny exhibicionizmus, sme už písali.

Dalo sa to čakať. Jedným z dôvodov je zhoršovanie sa situácie na západe. Druhým je, že LGB ľudia sa na Slovensku odmietajú proti tejto normalizácii úchyliek verejne vymedziť. Na západe už „komunita” protestuje, ale náš priestor stále mlčí.

Neznamená to, že slovenskí LGB s oslavou fetišizmu súhlasia. Niektorí sa sťažujú, ale za zavretými dverami. Pamätám sa, ako sa pred rokom na slovenskom dúhovom online fóre proti verejnému predvádzaniu fetišizmu ozval používateľ.

Čo nasledovalo, bol slovný výprask od iného člena „komunity”. O tom, aký je sťažovateľ netolerantný a ako nahráva všetkým konzervatívnym a fašistickým kritikom. Viete si to predstaviť.

Podobný slovný výprask som od kolegyne aktivistky dostala aj ja, keď som sa ešte počas svojej feministickej fázy sťažovala na rovnakú záležitosť.

Kto by to totiž ešte nevedel, do roku 2019 som bola modrovlasou progresívnou feministkou. Takmer každý rok som chodila na Pride, občas aj s transparentmi.

Bolo to tuším počas môjho posledného bratislavského dúhového pochodu, kde som zhliadla scénu, bez ktorej by som sa bola bývala zaobišla. Slovenský transaktivista a komentátor denníka Sme Matúš Lenický si na vôdzke viedol ženu oblečenú v latexovom obleku.

Možno aj to ma motivovalo, aby som sa ozvala. A tak som v rozhovore s lesbickou kolegyňou aktivistkou argumentovala, že sexuálne nevhodné obleky nepatria na verejnosť. Spoluaktivistka nesúhlasila. A ohradzovala sa tak vehementne a agresívne, až ma to zarazilo.