Viaceré protivládne online médiá boli najskôr označené ako hybridná hrozba (2021). A následne ich bezpečnostné služby hromadne vypli (2022). Bez jasného pomenovania dôvodu, v severokórejskom štýle.

Dialo sa to za Matovičovej a neskôr Hegerovej vlády. A podieľali sa na tom – hoci nepriamo – aj sponzori z Británie.

Britská agentúra Zinc podporila slovenskú Infosecurity.sk a prípravu jej výročnej správy o dezinformáciách za rok 2021. Breinerov spolok Infosecurity sa hral (podobne ako Gerulata) na vojaka v informačnej vojne a lovca vnútorných nepriateľov. Mal blízko k ministrovi obrany Naďovi.

Výročná správa Infosecurity (zaplatená britskou Zinc) vyhodnotila ako problémové médiá napríklad Extraplus, Hlavný denník, Hlavné správy a Armádny magazín. Vyčítala im boj proti pandemickej a očkovacej politike, proruskú a protizápadnú rétoriku alebo „toxický obsah namierený proti vláde a jej politike“.

Áno, vidíte dobre. Stačilo kritizovať vynucovanie plošného očkovania, pochybovať o rozširovaní NATO na Ukrajinu alebo kritizovať politiku Matovičovej vlády – a skončili ste na čiernych zoznamoch. Ako vnútorný nepriateľ, ktorého treba potlačiť. Bolo to tak už v roku 2021, teda pred vstupom Ruska do vojny na Ukrajine.

Z politických aktérov, ktorých najčastejšie v roku 2021 citovali „toxické médiá“, dali na prvé miesto Ľuboša Blahu. Na druhé Roberta Fica.

Ak by brigádnici zo spolku Infosecurity – spolu s ich britskými sponzormi – ostali len pri sledovaní a kritike „protivládneho tábora“, dalo by sa nad tým prižmúriť oko. Vieme, ako sú rozdané karty a kto za koho kope… Lenže od slov sa prešlo k bezpečnostným opatreniam. K veľmi sporným a veľmi tvrdým bezpečnostným opatreniam.

NBÚ na základe podnetov od bezpečnostných služieb nariadil vypnúť Hlavný denník, Hlavné správy, Armádny magazín…

Správa Infosecurity o údajne „toxických médiách“ bola zverejnená začiatkom roka 2022. Rovnako ako správa partnerskej Gerulata Technologies s podobnými závermi. V marci 2022 sa spomínané online médiá vypli. Ako údajná hybridná hrozba. Rozhodnutie obhajoval minister obrany Naď. Tvrdil, že pracovali v záujme „cudzej moci“.